Mám to šťastie a na záhrade mi rastú rovno dve tieto krásky. Sú našimi ochrankyňami a dávajú nám toho veľa. Okrem príjemného chládku v horúcich letách, sú aj zásobárňou živín a vitamínov.
Skoro z jari si deti pochutnávajú na jej sladkých púčikoch. Neskôr mladé lístky tvoria skvelý základ všetkých šalátov či smoothies. Lipy sú nielen krásne, ale aj jedlé stromy. Každá časť lipy je chutná, ale aj liečivá.
Na Slovensku najčastejšie natrafíme na Lipu malolistú alebo Lipu veľkolistú. Dobrá správa je, že obidva druhy majú rovnaké účinky a môžeme ich zbierať. Lipové listy sú výborným príkladom, ako nám bylinky našepkávajú.
U lipy je to tvar listu.
Máte hyperatívne deti s poruchou pozornosti? Lahodný nápoj s kvietkami lipy a bazy je v ľudovom liečiteľstve považovaný ako prírodný liek.
Lipa má ochladzujúci účinok na organizmus, preto sa používa hlavne pri horúčkovitých stavoch. Prirodzene pomôže telu znížiť horúčku a potením vyplaviť z tela všetky toxíny a škodliviny. Taktiež je výborná pri zahlienení a kašli.
Sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C, éterických olejov, vitamínu E a flavonoidov. Najlepší čas na zber lipových kvetov je hneď po ich otvorení.
Lipa kvitne asi iba týždeň, kvietky sa otvárajú postupne. Je dobré tento čas nezmeškať a dúfať, že nebude pršať. Zaujímavé je, že moje dve lipy na záhrade nekvitnú naraz. Rozdiel kvitnutia medzi nimi je cca 2 týždne.
Zbieranie lipy je trochu výzva. Dbáme na to, aby kvietky boli krásne rozvinuté a zbierame sa slnečného dňa. Keďže je to riadny stromisko, pri zbere väčšinou potrebujeme rebrík. Na druhej strane má lipa výhodu, že z pár konárikov si nazbierame dostatočné množstvo na celú zimu.
Tak, ako aj pri iných bylinkých, je vhodné ju sušiť v tieni a na dobre vetranom mieste. Čo sa týka skladovania, tu nám najlepšie poslúžia sklenené poháre.
Je známe, že jej kvety pravidelne navštevuje viac ako 60 druhov hmyzu. Hoci lipy kvitnú iba krátko, sú hlavným zdrojom nektáru pre včely. Kvety majú počas obdobia takú intenzívnu vôňu, že včelári môžu skutočne zozbierať med, ktorý sa vyrába prevažne z lipových kvetov, ak to správne načasujú.
Lipa patrí medzi jedlé stromy. Jej mladé lístky sú zásobárňou vitamínu C. Preto kým ešte nekvitne, mladé lístky sa perfektne hodia na spestrenia a doplnenie všetkých šalátov, smoothies či nadrobno nasekané na cestoviny alebo do pomazánok.
S kvietkami sa nám zase otvára voňavá gastronómia. Keďže ja som bylinko-ochutnávač a snažím sa využiť silu byliniek hlavne v surovom stave, tak voňavé kvietky nesmú chýbať ani na tanieri. Kvety majú silnú sladkú vôňu, ako je medovka alebo jazmín. A aj chutia tak kvetinokovo.
Úplne najzákladnejší, najjednoduchší spôsob je pridať lipové kvietky do obľúbených šalátov. Správne dochutenie opraženými semiačkami, sušenými parajkami a medovo-citrónovým dresingom spravia svoje.
Vôňa lipy je omamujúca, taká medová a tá sa prenesie aj do nápojov. V lete si veľmi radi pripravujeme rôzne bylinkové vodné maceráty, kde počas lúhovania bylinky obohatia vodu o svoje vitamíny a minerály.
Lipa nie je výnimkou, často ju kombinujeme aj s bazovými kvetmi, ktoré rastú takmer v rovnakom období.
Ja už robím rovno do väčších pohárov alebo nádob, kde naukladám kvietky lipy, pridám nakrájaný citrón a dochutím väčšou lyžicou medu. Takto nechám cez noc vylúhovať a ráno máme lahodný nápoj.
Lipové kvietky naplníme až po okraj pohára alebo fľaše, pridáme drievko škorice, ja pridávam aj zo 2-3 zrnká kardamónu a hviezdičku badiánu. Zalejeme kvalitným bielym destilátom a necháme na teplom, slnečnom mieste odležať 3 týždne. Fľašu je treba občas pretriasť, aby sa všetko pekne pomiešalo. Potom už iba scediť a pridať 2-3 lyžice medu a ešte týždeň nechať odstáť, aby sa med prepojil a chuťou lipy. Držíme na tmavom mieste.
Prepojením voňavých kvietkov a liečivého medu dostaneme ďalší prírodný liek, ktorý sa bude skvele hodiť v prípade rôznych viróz či horúčiek. Alebo iba tak, ako sladká pochúťka. Stačí kvietky lipy zaliať kvalitným medom a na slniečku, v teple nechať odstáť 1-2 týždne. Občas treba pohárik prevrátiť hore dnom, aby sa všetko pekne premiešalo. Potom môžete med precediť, alebo rozmixovať na hladkú kašu.
Hovorí sa, že zo semien lipy, ktoré sa objavia pár týždňov po odkvitnutí, sa dá urobiť presvedčivá náhrada čokolády. Šupky zo semien sa dajú ľahko prasknúť medzi zubami a samotné semená sa potom zomelú na čokoládovú hmotu. Určite to raz vyskúšam a dám vám vedieť.
Áno, všetky časti lipy sú jedlé. Píšem vám to skôr pre zaujímavosť, ale človek nikdy nevie kedy sa mu to zíde. Kôru, alebo presnejšie povedané vnútornú mäkkú časť je možné odstrániť a zjesť. Chutí mierne sladko a tak „nazeleno“ ako uhorka. Dá sa jesť čerstvá ako zelenina, alebo sušená a pomletá na prášok (zmiešaná s múkou).
Ale pozor, ak chceme skúšať kôru, tak radšej skoro na jar. Kedykoľvek zarezávame do kôry stromu, otvárame kmeň stromu pre hmyz, choroby a rozklad. Ak ju prerežeme po celom obvode stromu, prísun živín sa úplne naruší a strom môže zomrieť.
A zabudla som, že kvietky nikdy neumývame! Prišli by sme o cenný a zdravý peľ.
Prajem krásny a pokojný deň pod korunou lipy…
Dida