4 kroky ako začať s divokými jedlými bylinkami – manuál začiatočníka

Nepoznám až tak bylinky, netrúfam si ich zbierať. Čo ak sa otrávim? V mojom okolí určite nič také nerastie. Neviem, do akých jedál by som ich mala pridať. Čo ak pokazím celé jedlo?

Toto sú asi najčastejšie obavy ľudí, ktorí začínajú objavovať čaro divokých byliniek a ich zdravotných benefitov. 

Bylinky či iné plody z lesa tvoria odjakživa prirodzenú súčasť našej stravy. Náš organizmus na ne reaguje úplne prirodzene. Ale niečo vo vás stále drží ruku na ručnej brzde a bojí sa ju pustiť. Ich účinky boli potvrdené veľakrát. Zmienky o nich boli nájdené aj na starých egyptských papyrusoch, ako aj v afrických, čínskych a indických kultúrach, kde opisujú terapeutický účinok rôznych zmesí z rastlín. Človek sa pokúšal uzdraviť žutím kôry, koreňov, listov a plodov rastlín už tisícky rokov pred naším letopočtom.

púpava, skorocel, lipkavec, žihľava, kyslička, cviklové listy…

Nepoznám, nezbieram. Bojím sa, čo ak sa otrávim?

Toto sú asi najčastejšie obavy, ktoré ľudia majú pri zbere byliniek. Ako sme zistili v živote, že nemáme chodiť stredom cesty, aby nás nezrazilo auto? Že nemáme oblizovať prací prach či piť savo? A čo tak muchotrávka? Taká krása, ale vieme, že jesť ju nie je zrovna dobrý nápad.

Zistili sme to učením, študovaním, preberaním vedomostí od našich rodičov, starých mám a nie systémom pokus-omyl. Žiadny rozumný a dospelý človek nebude jesť ovocie, zeleninu či bylinku, ktorú nepozná a nezistil si minimálne o nej základné veci.

Tento proces môže zahŕňať prinesenie rastliny alebo fotky rastliny domov na preskúmanie, identifikáciu pomocou knihy alebo webovej stránky. Odporúčam si zvyknúť na takéto krížové kontroly na všetky nové rastliny aspoň z dvoch rôznych zdrojov údajov.

Rovnako ako ľudia, aj rastliny majú schopnosť prenášať informácie podľa toho, ako vyzerajú, voňajú, pôsobia na nás či chutia. Ak použijeme všetky svoje zmysly na to, aby sme pozorne načúvali všetkým formám komunikácie, ktoré rastliny vysielajú, môžeme lepšie určiť, či je vhodné ich aj jesť.

Zapojenie našich zmyslov nám pomôže výrazne znížiť riziko alergickej reakcie alebo otravy. Mnoho jedovatých rastlín vykazuje vlastnosti, ktoré poukazujú na to, že nie sú jedlé. Niektoré rastliny alebo časti rastlín majú veľmi silný nepríjemný zápach, zatiaľ čo iné majú tvrdé listy alebo ostré tŕne.

Prvým krokom pri identifikácii neznámej bylinky je vždy pozorovanie. Ak si nájdem čas na rastlinu, budem si to pamätať navždy. Keď sa na rastlinu pozerám prvýkrát, snažím sa všímať si každého drobného detailu.

• Je stonka ostrá, drsná, alebo hladká?
• Sú listy oproti sebe alebo na „striedačku“?
• Akú farbu majú kvety?
• Existujú nejaké označenia, ktoré uľahčujú rozpoznanie tejto rastliny?
• Má zápach? Ak áno, je to príjemné alebo odpudzujúce?

pre skorocel sú typické elastické vlákna

Kladiem si tieto otázky, ale aj mnohé ďalšie, aby sme si vytvorili mnemotechnické pomôcky, ktoré mi pomôžu jasne si túto rastlinu zapamätať. Aj keď si nakoniec bylinky odnesiem domov či odfotím, starostlivé pozorovanie skutočnej rastliny zapojí všetky moje zmysly a poskytne mi viac informácií o tom, na čo sa pozerám.

Celý tento proces môže trvať niekoľko sekúnd alebo minút, v závislosti od zložitosti rastliny.

Možeme si to overiť aj priamo na mieste. Skvele na to poslúži napríklad aplikácia PlantNet, ktorá sa dá zadarmo stiahnuť do každého „chytrejšieho telefónu“. Tu som pre vás pripravila video-návod, ako si apku nainštalovať a používať.

Tento návod tvorí bonusové video k liečivej sile divokých rastlín v praxi.

Ak chceme využívať benefity divokých byliniek aj v našej strave, odporúčam týchto pár krokov ako začať:

Keď som bola malá, z húb som poznala iba bedľu, lebo tá nám rástla priamo na záhrade. V tej dobe sme ju klasicky vypražili a pochutnávali na chlebíku. Rodičia ma brávali často do lesa ich zbierať a postupne ma učili, ktoré huby zbierať môžem a ktoré nie. Dodnes sa môj hubový jedáliček skladá tak maximálne z 5-6 druhov hríbov. Nejeden hubár by sa zasmial, že tie najchutnejšie nezbieram a pritom mi  rastú za domom. Ale ja som spokojná, zatiaľ mi to stačí.

A tak je to aj divokými bylinkami. Každý určite pozná aspoň jednu jedlú bylinku, ktorá rastie v jeho okolí. Ak som začiatočník, tak by som siahla po žihľave. Je to kráľovná divokých byliniek a tú si nemáme s čím zmýliť, stačí sa jej dotknúť :). 

žihľava je jedna z najuniverzálnejších byliniek

Dajte jej čas na zoznámenie týždeň-dva a postupne pridávajte zase iba po jednej tie najbežnejšie a dostupné jedlé bylinky, ako je púpava, sedmokráska, ďatelina, medvedí cesnak či divá pažítka.

Často sa mi stáva, že pri jazde autom skenujem mihajúce sa okolie a spoznávam bylinky, samozrejme ako spolujazdec :).

OK, už vieme, aké hodnotné a vitamínmi nabité sú divoké bylinky, zopár ich aj poznáme a vieme, kde rastú. Ale ako ich zaradiť do stravy bez toho aby som jedlo nepokazila? Čo ak mi zmenia chuť jedla tak, že to nikdo už nebude chcieť jesť? A aké množstvo?

Toto sú úplne normálne obavy, ktoré má každý z nás a je to v poriadku. Základ je, začať pomaly s menším množstvom a to z nasledujúcich dôvodov:

• Predídeme tomu, že hneď na začiatku nás to zbytočne odradí, keď jedlo nebude mať pôvodnú chuť ako sme zvyknutí.
• Divoké bylinky majú významné detoxikačné vlastnosti, čím pomáhajú telu sa zbavovať škodlivín a usadením. Ak však človek nie je zvyknutý si občas telo „upratať“ nejakou čistiacou kúrou, či hladovkou, pri prvotných veľkých dávkach byliniek v strave sa toxíny v tele uvoľnia hromadne a naše telo môže patrične reagovať (bolesť hlavy, únava, hnačka…).

Ďaľsím dôležitým faktorom je pestrosť. Každá bylinka v rôznych pomeroch obsahuje zmes alkaloidov, glykozidov, éterických olejov, horčín, slizových látok a pod. Preto je vhodné striedanie byliniek, pre začiatočníka stačí pár lístkov bylinky a počúvať svoje telo, ako reaguje.

gazpacho – letná zeleninová polievka s ďatelinou

Divoké bylinky nám nedávajú žiadne podmienky. Na to, aby sme ich pozvali do našej kuchyne nemusíme byť vegetariáni či vitariáni, ani držať žiadny stravovací smer. Divoké bylinky ale nie sú žiadne tajné dochucovadlo, ani nemusia mať žiadne úžasné extra chute.

Ale my vieme, že keď občas pridáme namiesto dovezeného špenátu v plastovom obale do smoothie napríklad žihľavu, tak jeho výživová hodnota je neporovnateľná a naše telo dostane extra dávku živých vitamínov.

Napríklad bylinky bez výraznejšej chuti (žihľava, kozonoha či lipkavec) rada používam v smoothie takmer bez sladkého ovocia. Bylinky, ktoré majú väčší obsah horčín ako púpavové listy či ďatelina sa hodia zase do rôznych zeleninových šalátov, hlavne keď sú nadrobno nasekané.

Úplne najjednoduchšie je využívať divoké bylinky vo forme vodného macerátu, kde ich jednoducho zalejeme studenou vodu a necháme lúhovať niekoľko hodín, ideálne na noc. Pridať môžeme obľúbenú mätu, medovku, prípadne bobuľové ovocie či lyžicu medu.

bylinkový vodný macerát

Ak si občas robíme smoothie alebo odšťavujeme ovocie či zeleninu, aj tu je priestor na zaradenie divokých byliniek. Pár lístkov púpavy spolu s pomarančom a stopkovým zelerom vykúzli zdravý a lahodný nápoj.

No a keď sme už pripravení vyskúšať zaradiť divoké bylinky aj do samotných jedál, tak základ je:

KRÁJAŤ, SEKAŤ NADROBNO, MIXOVAŤ

Ak už občas používame petržlenovú vňať či pažítku v jedlách, tak zaradiť divoké bylinky bude „malina“ :).

Moje deti už vedia, aké bylinky u nás na záhrade sú jedlé a ktoré nie. Bežne si odtrhnú sedmokrásku, kysličku či dokonca žihľavu. Máme na záhrade aj konvalinky hneď pár metrov od medvedieho cesnaku. Tu krásne vidia rozdiel medzi tými dvoma bylinkami. Učili sa to spolu s nami.

Mimo našej záhrady ale vedia, že vždy sa nás majú spýtať, keď si chcú nejakú bylinku odtrhnúť. Deti baví objavovanie, hľadanie nového a takto sa aj my spolu s nimi dostávame hlbšie do čarovného sveta byliniek.

deti milujú objavovanie, nastavme im tie správne pravidlá aj pri bylinkách

Užívanie byliniek je štatisticky bezpečnejšie ako potraviny, na ktoré má veľa ľudí (niekedy aj smrteľnú) alergickú reakciu. Ich nežiaduce účinky sú naozaj výnimočné a aj to z dôvodu dlhodobého a nadmerného užívania jednej byliny.

Ak nakupujeme v potravinách výrobky, bez toho, aby sme si prečítali z čoho sú zložené, prijímame oveľa viac jedov a chemikálií ako si myslíme. Ukladajú sa postupne v tele a po rokoch sa môžu ozvať v podobe nejakého zdravotného problému.

Vedeli ste, farmaceutické lieky zostávajú v tele aj niekoľko týždňov po vysadení? Na rozdiel od nich bylinky v tele nezostávajú dlhodobo a nepoškodzujú náš imunitný systém.

Ak máme pocit, že niektorá z byliniek nám nesadla, vieme ju ihneď vysadiť a nežiaduce účinky prestanú.

Takže milí priatelia, neváhajme a vydajme sa na cestu za liečivými pokladmi, ktoré nám príroda ponúka…

PS: Samozrejme v tehotenstve, alebo ak trpíte závažnými ochoreniami, s bylinkami opatrne!

Dida