3 divoké plody, ktoré môžeme zbierať v zime

…alebo na čom si môžeme aj v zime pochutnať? Na krásnych divokých červených plodoch, ktoré svietia v zimnej ľadovej kráse.

Tí, ktorí milujeme prírodu, si užívajme všetko, čo ponúka počas celého roka. Na jar a sa už nevieme dočkať, kedy vyjdeme von a s každým nádychom pocítime znovuzrodenie a obnovu. Vidíme, ako stromy pomaly zelenajú a tvoria sa púčiky, ktoré následne rozkvitnú. Oprášime bicykle, korčule či vychádzkové palice. Pripravení napojiť sa na cyklus prírody.

Na jeseň zase kráčame po chodníkoch, ktoré žiaria farbou listov. Stromy zhodili svoje kabáty v rámci prípravy na zimu. Chodíme zbierať jablká a milujeme svieži vzduch a teplo popoludňajšieho slnka.

Spí v príroda v zime?

Ak sa chceme naplno spojiť s prírodou v celej jej kráse, musíme hovoriť aj o zime. Čo vidím okolo seba, ľudia chcú toto ročné obdobie iba rýchlo prežiť a odrátavajú dni do jeho konca. Je ale nevyhnutné pre naše ľudské životné cykly, ako aj pre cykly prírody.

Šípky v zime

To je hlavný dôvod, prečo v zime zelené bylinky nezbieram, napriek tomu, že niektoré ešte neprikryl sneh. Majú svoju odpočinkovú fázu, obdobie pokoja, šetrenia sily a ja to rešpektujem. Celú svoju energiu uchovať do jari, aby potom mohli v plnej sile rozvinúť svoju liečivú silu.

V zime naša prechádzka vyzerá úplne inak. V lese je ticho. Počujeme tlkot vlastného srdca či padať sneh na zem.  Ak sa rozhodneme tieto veci vnímať a splynúť so zimnou prírodou, vyžaduje si to, aby sme boli tiež v kľude.

A potom si počas našich prechádzok zimnou prírodou určite všimneme, že niektoré kríky sa trošku červenajú. Takto si môžeme priamo na mieste pochutnať napríklad na šípkach, hlohu či kaline.

Šípky ako významný zdroj vitamínu C

Na jar nás vôňa ich kvetov príjemne prebúdza, a na jeseň a v zime nám daruje jej plody. Šípky sú skvelým zdrojom vitamínu C a rastú aj v oblastiach, kde je týchto prírodných zdrojov málo. Obsahujú ho totiž až 1200 mg/100 g, čo je asi 40 krát viac ako samotné citrusové plody. Okrem toho sa v nich nachádza aj vitamín A, B5, E, antioxidanty, ako katechíny či kvercetín.

Nájdu sa v nich aj minerálne látky ako meď, zinok, sodík, draslík, vápnik či fosfor. Strava bohatá na tieto látky môže pomôcť znížiť zápal a oxidačný stres vo vašom tele. No nie sú úžasné?

Mojím cieľom pri zbere šípok na jeseň je uskladnenie na neskoršie použitie. V zime ich obsah vitamínov trochu klesá, ale to nám nebráni si na plodoch šípky pochutnávať  priamo na kríku. Po prvých mrazoch sú šípky väčšinou mäkké a keď ich jemne stlačíte, vyjde z nich sladko-kyslý nektár. Pozor si iba dávajte, aby ste nezjedli aj semiačka, ktoré vás budú na jazyku pichať. Toto je príjemný zvyk, ktorý si obľúbia hlavne deti a my im takto zároveň predávame posolstvo divokej prírody.

Šípky v zime

S čím nám môžu šípky pomôcť?

Pri všetkých problémoch, ktoré sú zapríčinené nedostatkom vitamínu C. Okrem toho, že sa používajú ako prevencia pri nachladnutí a infekciách, pri pravidelnom užívaní podporujú hojenie rán, posilňujú imunitu organizmu, priaznivo ovplyvňujú činnosť mozgu, odstraňujú pocit únavy a skracujú dobu rekonvalescencie. Sú významným pomocníkom pri paradentóze a krvácaní ďasien a to vďaka kombinácii rutínu, vitamínu C a vápniku.

Čo so šípkami, keď ich už máme doma?

Šípky, tak ako ostatné bylinky nie je potreba umývať. Zo šípok odstránime stopky a zvyšky okvetia. Sušíme ich v celku, jednoducho tak, že ich uložíme rovnomerne napr. na plech. Usušené šípky spoznáme podľa toho, že sa scvrknú a stvrdnú, nemali by výrazne zmeniť farbu. Keď ich rozkrojíme vo vnútri sú suché semiačka. Uchovávame v celku na suchom a tmavom mieste, v papierovom vrecúšku alebo plechovej dóze. Drvíme ich až tesne pred použitím, napr. tak, že ich vložíme do sáčku a pobúchame valčekom.

šípkový macerát za studena uchová všetok vit. C

Zo šípok naše babičky asi najčastejšie pripravovali čaj, pretlaky, omáčky, vína, džemy či likéry. Ja rada robievam šípkový macerát za studena, kde sa uchová všetok vitamín C. Postup je jednoduchý – rozdrvené šípky večer zalejeme vodou a necháme do rána odstáť. Ráno rozmixujeme, predecíme cez sitko a máme vitamínovú bombu. Môžeme jemne ohriať či osladiť medom. Druhou obľúbenou vecou je šípkový ocot.

Šípkový ocot

Hloh obyčajný – pohladenie pre naše srdce

Ďalšie bobule, ktoré prinášajú šmrnc farieb do mrazivých scén, keď je veľa stromov inak holých, sú plody Hlohu obyčajného. Sú životne dôležitým zdrojom potravy pre voľne žijúce zvieratá počas našich najchladnejších mesiacov, ale aj my z nich môžeme získať chutné sezónne pochúťky.

Mnohí ho na jar poznajú ako okrasný krík, ktorý sa doslova obsype snehobielymi kvetmi a neskôr červenými plodmi. Hloh je jedna z tých super „byliniek“, ktorá má liečivé takmer všetky časti,  kvety, ale aj neskoršie plody a listy.

Hloh kvety a plody

Čo obsahujú plody hlohu?  

Bobule hlohu sú plné živín a majú kyslú, pikantnú chuť s jemným sladkým tónom. Ich chuť sa líši od miesta zberu. Konzistenciou sú jemne múčnaté a radi ich zobeme iba tak priamo z kríkov. Plody hlohu obsahujú flavonoidy a sú bohaté na vitamín C a betakarotén, vitamíny skupiny B, pektín, minerály a organické kyseliny.

Čo s hlohom, keď ho už máme doma?

Ako som spomenula predtým, kyslasté plody s bohatým obsahom rôznych účinných látok môžeme jesť čerstvé alebo ich môžeme podobne ako šípky usušiť. Obľúbená je hlohová tinktúra či víno z hlohu s korením a zázvorom. Naši predkovia ich radi pridávali do domácich džemov či lekvárov. Pretože hloh a kalina rastú často pri sebe, rada ich kombinujem a spracovávam napríklad vo forme medu (recept nižšie).

Jeho skvelé účinky pomaly objavuje aj kozmetický priemysel. Ukázalo sa, že hloh upokojuje podráždenú pokožku a neutralizuje účinky UV žiarenia (nadmerné vystavenie slnku), vďaka čomu je skvelým doplnkom mnohých zložení prírodných kozmetických produktov, hlavne proti starnutiu.

Hloh a Kalina

Kalina obyčajná – viac ako pekný kvietok

Kalina obyčajná je menej známa a často si ju mýlia s jarabinou. Ale je jedným z mála plodov, ktoré môžeme nájsť celú zimu.

Je veľkým zdrojom vitamínu C a vhodná pri rôznych bolestiach brucha, kŕčom, zvracaní, menštruačných bolestiach. Kalina sa v minulosti používala ako bylinný liek na uvoľnenie svalových kŕčov a na podporu relaxácie.

Bobule kaliny sú jedlé, aj keď lepšia otázka je: „Ako chutia?“ S viac ako 150 druhmi kaliny sa chuť plodov pohybuje od hroznej až po veľmi dobrú chuť. Vedeli ste, že ich história siaha až do doby kamennej? Vtedy bolo bežné, že sa násady šípov vyrábali z dlhých rovných výhonkov niektorých kalín. Také sa našli aj u slávnej ľadovej múmie Ötziho – ľadového muža. Prví osadníci a Indiáni okrem lovu používali kalinu aj ako zdroj potravy a čaj.

Kalina

Čo s kalinou, keď ju už máme doma?

Plody kaliny možno použiť ako náhradu čaju, na výrobu džemov, želé, omáčok alebo vína.

Predtým, ako sa rozhodnete ochutnať alebo variť s bobuľami kalinami, je dobré si overiť, že je to naozaj ona. Zistíte to tak, že keď bobuľku rozpučíte, má iba jednu kôstku, ktorá je ako keby zrezaná. Tak sa odlišuje od mierne jedovatého Ľuľku sladkohorkého, ktorý má veľa kôstiek, podobne ako paradajka.

Keď môjho syna obchádzala črevná viróza, ktorú mala polovica škôlky, dávala som mu 3x denne po malej lyžičke práve  tohto kalinového „medu“. Má jemne horkú chuť, čo je dobre pre jeho sťahujúce účinky. Ale v práve v kombinácii s medom ho dobre tolerujú aj deti.

Skladujte na tmavom mieste. Med je prírodný konzervant, takže, vydrží celú zimu. Teda kým sa neminie 🙂

Hloh-kalina med

Tak vidíte, napiek tomu, že príroda v zime spí a oddychuje, nechala tu predsa niečo pre nás. Aby sme tak ako ona na jar vykvitli do krásy a prebudili sa v novej sile, mali by sme aj my v zime zvoľniť tempo, viac oddychovať a tak trošku „hibernovať“. Čo neznamená jesť a sedieť na gauči pri telke! Jednoducho spomaliť, ísť každý deň von aj keď fúriky padajú či chodiť skôr spať. A potom nás žiadna jarná únava nezlomí…

Videá z prípravy týchto pochúťoch nájdete na instagrame @divokastrava